Draky

 Z histórie

Zobrazenia drakov v rôznych kultúrach

V priebehu dejín takmer každá kultúra či civilizácia zaznamenala vlastné príbehy o drakoch. Draci sú v tej či onej podobe známi po celom svete. V mytológii, v ľudovej slovesnosti i v legendách sa často spomínajú tieto stvorenia a ich spojitosť so svetom ľudí. O týchto astrálnych bytostiach sa však v ostatných obdobiach európskej kultúry nehovorilo príliš pravdivo či vľúdne. Patria k jedným z najlepších pomocníkov pri mágii. Ak je človek ochotný venovať im čas a vynaložiť dostatočné úsilie, aby sa s nimi zoznámil, môžu sa stať dobrými priateľmi, silnými ochrancami a múdrymi učiteľmi. Sú však draci skutoční? Túto otázku si kladú asi mnohí z vás. Keďže nežijú v hmotnom rozmere bytia, nemôžu ich vedci lapiť a podrobiť výskumu. Preto sa niektorí ľudia domnievajú, že draci nie sú skutoční a neexistujú. Veda a vedci sa však už toľkokrát zmýlili. Rovnako, ako iné osoby obdarené schopnosťou vnímať nadzmyslové skutočnosti, ani tí, ktorí vnímajú drakov, považujú svoje skúsenosti za nedostupné vedeckému overovaniu. Títo ľudia ovládajú umenie ako preniknúť do astrálnej ríše, ako sa v nej pohybovať, ako získať pomoc a informácie. Preto veľmi dobre vedia aj to, že draci a iné stvorenia skutočne existujú, ich existencia je však iného druhu, než je existencia hmotných predmetov či živočíchov.                                                                                                                                                                                

Žiaden všeobecný popis drakov neexistuje. Predstavitelia tohto druhu však vykazujú spoločné rysy: chrlia oheň a pohybujú sa vzduchom. V starých spisoch sa uvádza, že draci môžu mať dve, štyri alebo vôbec žiadne nohy, že môžu mať pár krídel či žiadne, že pľujú oheň a telo majú pokryté šupinami. Dožívajú sa vysokého veku a sú veľmi múdri. Podľa toho, akého prijatia sa dočkajú, sú tieto bytosti buď dobromyseľné alebo násilnícke. O drakoch možno hovoriť ako o svojráznom druhu živočíchov. V rámci dračieho spoločenstva však existuje množstvo podtried, poddruhov a rodov. Dračí druh sa delí na viacero rodov, ktoré žijú v rôznych končinách. Tieto rody možno rozčleniť na ďalšie podskupiny: horských, lesných, morských a vodných, sopečných, veterných, púštnych, búrkových, ohnivých drakov, ako i drakov živlov, svetla, počasia a chaosu. Každý dračí typ je priťahovaný určito farbou a kameňom, ku ktorému prislúcha, a preto nám môže poskytnúť dobré služby pri magických úkonoch. Jeden z dračích rodov s podobnými rysmi bol udomácnený v Európe, predovšetkým v severnom Nemecku, Škandinávii a na ostrovoch severného Atlantiku. Tieto draky sa väčšinou vyznačovali mohutným telom a širokými krídlami. V mnohých zdrojoch nájdeme zmienku o štyroch nohách. Vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku žila druhá skupina s odlišnými črtami. Jej zástupcovia boli menší ako draci severu. Podľa ľudových povestí nepresahovali veľkosť koní. Ľuďom sa väčšinou vyhýbali. Tretia skupina pozostáva z bežných, štvornohých a dvojnohých drakov (Wyvernov) a drakov bez nôh (Wormov). Ich domovom bolo Írsko a Britské ostrovy. Štvrtý rod obýval územie Grécka, Malej Ázie, južného Ruska a severnej Afriky. V tejto oblasti to bol druh s väčším počtom hláv. Oba americké svetadiely a austrálsky kontinent boli riedko osídlené drakmi malého vzrastu. Nemali žiadne krídla, no aj napriek tomu sa pohybovali vzduchom - nechali sa unášať vetrom a nadnášať magnetickým poľom zeme. Šiesty rod tvoria orientálni draci, ktorí žili v Číne, západnej Ázii a Indonézii. K ľuďom boli podstatne priateľskejší. Nemali krídla, no bez problémov sa pohybovali vzduchom. Cisárski draci mali päť pazúrov na každej labe, draci nižšej kategórie len tri či štyri.

Prečo by mali ľudia zatúžiť po zoznámení s drakmi? Draci vnímajú inak ako ľudia, aj hlbšie prúdy elementárnych energií. Sú vždy spojení s formami živlov - zemou, ohňom, vzduchom a vodou. Sú tiež výnimočne mocnými pomocníkmi. Keď už spomínam živly...Živly si možno predstaviť ako základné "prasily" v prírode, ktoré ju na jednej strane vytvárajú, ale na druhej strane oživujú. Tieto živlov rozlišovali staré európske kultúry v rámci pozemskej prírody 4 - Oheň, Vodu, Zem a Vzduch. Starogrécki filozofi k týmto štyrom živlom pridali ešte piaty - Éter, ktorý zodpovedá vesmíru nad úrovňou Mesiaca. Nemožno si však predstavovať napríklad živel Ohňa ako fyzický oheň. Ten je len jeho prejavom, podobne, ako aj teplo, žiara a pod. Každému živlu zodpovedali určité bytosti - tzv. elementári (od lat. elementum - prvok, živel). Draci však predstavujú bytosti vyššej úrovne, v ktorých sú zastúpené všetky živly s prevahou jedného /zemití, vodní.../ . Preto majú aj oveľa širšie pole pôsobnosti. Ovšem, draci nie sú nám podriadené bytosti, preto, ak sa vám naskytne príležitosť, komunikujte s úctou a láskou...

Draky sú svojou rôznorodosťou a vlastnosťami úplnými unikátmi medzi mytologickými príšerami. Dokázali dokonca nájsť spôsob ako prežiť druhohornú katastrofu. Ich recept spočíval v ich neuveriteľnej prispôsobivosti k okolitému prostrediu. Draky dokázali mutovať do tvarov a farieb, ktoré boli pre život v danom prostredí najvhodnejšie.        

Draky sprevádzali ľudstvo už od pradávna. To potvrdzujú hlavne artefakty nájdené prakticky v celom svete z obdobia ľudskej histórie - zobrazenia drakov v Číne ako symbol cisárskej moci alebo dokonca v aztéckej kulúre, kde le drak zobrazený ako boh v podobe oepreného hada a o urópe ani nehovoriac. Zaujímavým prameňom su tiež národné legendy a povesti mnohých národov, rozšítených hlavne v oblasti Európy a Ázie.

Prvé zmienky o drakoch pochádzajú už z obdobia staroveku. V Grécku bol drak strážcom zlatého rúna (povesť o Iasonovi a zlatom rúne), v Babylone epos Enuma Eliš, či v Egypte legenda o bohovi Re a hadiom drakovi Apofisovi. Dračie legendy sa však nevyskytujú len v Stredomirí. Nájsť ich môžeme prakticky v celej Európe.

Spodobnenie draka v Babylone. Dlhé nohy, prispôsobené k behu a ľahké telo bežca nasvedčujú tomu, že prirodzeným prostredim tohto draka bola step.

Váznamnú úlohu drakov môžeme vystopovať aj v germánskych povestiach. Príbehy o boji Thora s drakom, či boji Siegfrieda s drakom Fafnirom sú výraznou súčasťou škandinávskej mytológie.

V stredoveku boli drakychápané ako rovnocenní konkurenti bohov a reprezentovali tak záporné postoje. Draky boli symbolom chaosu, ktorý nebol v súlade s vtedajšou náboženskou tématikou. Mnohí rytiery v stredoveku boli uchvátení silou drakov natoľko, že si ich ako symbol vkladali do erbov.S postupom času prestávali byť draky konkurentami bohov a stávali sa konkurentami ľudí. Kresťanská vierouka v drakoch videla symbol diabla. Kresťanskí rytiery boli vedení k systematickému vybíjaniu dračej populácie. Ich akože "hrdinské" kúsky, hlavne pri vybíjaní dračich liahní, či zabíjaní mladých drakov boli potom oslavované v mnohých oslavných povestiach ako hrdinské činy. Táto stredoveká naháňačka za drakmi v mene božom neskôr spôsobila naprosté vymiznutie z oblasti Európy.

Stredoveké zobrazenie, kde rytier dlhým oštepom zabíja mladého a neskúdeného draka a šíri tak kresťanskú ideu.

Renesancia bola obdobím, kde sa ľudia venovali viac vede a prírodnému umeniu. V tomto krátkom časovom obdobi vybíjanie drakov kleslo. Mnohí renesanční myslitelia zvažovali využitie drakov v praktickom živote, napríklad vo vojenstve.

Na obrázku vidíte dračiu anatómiu od Leoanarda da Vinciho.

Dôvody vybíjania

Draky boli hromadne vybíjané z mnohých dôvodov. Okrem z dôvodov náboženských boli vybíjané aj kvôli peniazom, ktoré mohli zarobiť predajom rôznych častí ich tela. Cenená bola hlavne ich koža (magicky odolná), ich zuby a pazúre, dračie šupiny na panciery mali údajne dar odraziť akýkoľvek šíp či oštep.

Vlastnosti draka

Dračí metabolizmus a tiež jeho prejavy pri obrane či útoku ukazovali že drak bol predátor. Nepohrdol akoukoľvek väčšou korisťou a sú známe aj prípady, kedy konzumoval kamenie či iné neživé predmety.

• Oheň - Drak je schopný chŕliť oheň, či dym. Predpokladá sa, že pred tým musí zkonzumovať isté množstvo nerastných surovin. Tieto typy draka údajne negatívne reagujú na vodu.
• Kyselina a toxíny - Táto vlastnosť je vzácna. Podobným spôsobom, ako chŕlenie ohňa asi funguje u drakov aj chŕlenie kyseliny či jedu. V boji je táto vlastnosť skôr nevýhodov, lebo môže dojsť k poškodeniu orgánu, kde sa kyselina či jed nachádza. A to by nebol pre draka veľmi príjemný pocit, keby sa kyselina dostala aj do iných častí tela.
• Ľad a mráz - Táto vlastnosť sa vyskytuje hlavne u drakoch v severských oblastiach. Tento typ draka chŕli namiesto ohňa sústredený prúd snehu a ľadového dychu vedúceho k zamrznutiu obete.
• Schopnosť letu - Veľmi významná vlastnosť, ktorá mnohokrát dokázala zachrániť drakovi život. Vačšina drakov požíva pri lete blanité krídla, ale vyskytli sa aj ojedinelé mutácie s perím ( pozri Quetzalcoatl - operený had starých Aztékov).
• Nevýhody - Jednou z ďaľších osudových vlastností drakov bola láska k blýskavému kovu a drahým kameňom. Táto vlastnosť drakov sa odzrkadľovala v mnohých príbehoch a legendách, kde bol drak strážcom veľkého pokladu.            

• Anatómia drakov

  Krídla draka

  Dračíe krídla sú vyvinuté na principe paže ktoréhokoľvek živočicha, to jest, že pozostávájú z paca a štyroch veľmi dlhých prstov spojených blanou, ako u netopierov. Blana krídla nie je prirastlá blízko pri ramene, ako môžu chybne ukazovať niektoré biologické črty, ale blízko spodnej časti chrbta draka priľahlá ku stehnu. Keď sú krídla pripojené až pri krku, drak môže lietať v horizontálnej polohe a tým používať hlavu a chvost ako kormidlo, čo mu zaručuje veľkú manévrovateľnosť.

  Najčastejší umiestnenie krídel u drakov:

  

  Hlava draka

  Hlava draka bola váčšinou silno vyzbrojená ostňami a silnými zubami, čo nasväčovalo tomu, drak bol dravac alebo mäsožravec. Niekde som dokonca čítal že draci nemuseli jesť, lebo čerpali enrgiu z vesmíru. To považujem za totálnu somarinu, no aspoň som sa na tom poriadne pobavil.

  

  Telo draka

  Normálny povrch tela: Väčšinou je telo draka pokryté šupinami a chránené kostnatými výčnelkamy na chvoste a v okolí krku a hlavy. Vyzbrojený bol aj pazúrmi na nohách a niektoré draky mali smrtiace ostne na chvostoch, ktoré slúžili hlavne na obranu proti nepriateľom.

  

  Svaly draka: Drak musel mať silné svaly v oblastiach pri chvoste, čo mu poslúžilo pri lete, keď chost slúžil ako kormidlo. Silné svaly musel mať aj v oblasti pri krídlach. Krídla boli Väčšinou blanité, no v aztéckej mytolôgii sa vyskytuje aj drak s perím (operený had Quetzalcoatl ). Podľa stredovekej mytológie mali niektoré časti tela draka magickú moc. Magická moc sa pripisovala hlavne šupinám a dračím kostiam. Šupiny draka sa požívali na brneniach. Boli odolné voči nárazom kopií a hrotov šípov. Kosti draka požívali hlavne čarodejníci a mágovia. Ich vlatosti su všade rôzne. Niekde sa im popisuje moc dlhého života, inde zas moc liečenia.

  

  Kostra draka: Zložením bola veľmi podobná vtáčej kostre. Zvnútra bola pravdepodobne dutá alebo pórovitá, lebo musela uniesť pri lete telo draka. Kostra bola síce ľahká, no bola veľmi odolná a pevná. Črtami sa kostra podobá viac kostre plaza. Dosvečuje to aj kosť v panvovej oblasti, podobná aká bola nájdená aj pri dinosauroch.

  

  Farby drakov

  No tak tieto obrázky hovoria sami za seba aj keď hovoria trochu po anglicky. No to by nemal byť až taký problém. V hornej časti sa nachádza provnanie draka s človekom, v strednej časti je nejaká časť kostry typická pre daný druh draka (väčšinou sa v nej nachádza lebka draka), v pravom dolnom rohu obrázkov sa nachádza zobrazenie mláďaťa (musíte uznať že niektoré sú fakt zlaté), a vľavom dolnom rohu obrázka je zobrazený samec a samica.