Fénix

Fénix

Fénix, vznešený vták a jediný na celom svete. Aby si skrátil dlhý život plný rokov, do lístia stromu si naznáša veľké hniezdo a potom, keď sa tá hranica chytí, spáli sa spolu s ňou sám. Z jeho popola po krátkom čase sa vyliahne červík, ktorému príroda matka udelí krídelká dve. Potom už nový fénix sa vznesie na svojich krídlach do preďalekých výšin a znovu nový zas prežíva vek

Tento červeno-zlatý vták je známy v mytológii mnohých krajín od Egypta po Austráliu. Po mnohé roky vládol iba vo vyspelých kultúrach ako symbol ohňa či znovuzrodenia , o páru roku neskôr sa začal objavovať aj v našich rozprávkach ako vták ohnivák. Povesti sa v detailoch o ňom líšia, ale všetky spája jedna vec:
Je považovaný za symbol nesmrteľnosti a znovuzrodenia- keď sa blíži jeho smrť, vznieti sa aby sa znovu narodil zo svojho popola.

V Egypte bol známy ako vták Benu a bol považovaný za stelesnenie slnečného boha.Bol taktiež dôležitým symbolom mesta Heliopolis, kde sa chodil raz za 500 rokov znovu zrodiť z popola. Fénix je mýtický vták gréckej mytológie .Podľa Herodota tento tvor nepotrebuje žiadnu potravu, ale žije iba zo vzduchu a rannej vlahy. Jeho domov leží na východe, v zemi podobnej raji, kde si stavia hniezdo. V každej dobe žije na svete práve jeden Fénix. Jeho perie má zlatisto-červenú farbu, ale po čase stráca svoj lesk ako Fénix stárne. Keď uplynie 540 rokov (alebo podľa iných zdrojov 1461 rokov), Fénix si postaví z vonných korení hranicu na najvyššom strome a tú vychádzajúce slnko zapáli. Starý Fénix na hranici zhorí, ale za tri dni z popola vylezie červík, ktorý sa premení cez noc na nového krásneho vtáka. Mladý Fénix vyrobí zo zbytku popola vajce, ktoré odnesie na oltár chrámu v egyptskom One.

                                           

Etymológia gréckeho pomenovania Phoenix je spojená s troma významami - červenou farbou, Feníciou (Grékmi nazývanou Červená zem) a datľovým stromom. Herodotos však našiel predobraz pre svojho Fénixa pravdepodobne v egyptskom slnečnom vtákovi Bennu, o ktorom sa dozvedel od egyptských kňazov v meste On (Helipolis).

 

Fénix  má perie zlatočervenej farby, no nie je všetko rovnaké. Vyskytuje sa viac červená, no na bokoch tela prevláda zlátý až žltý odtieň. Nie sú všetky ani rovnako dlhé napríklad na chvoste sú dlhé aj jeden meter, no na hlave iba jeden centimeter. Rozpätie krídiel je dosť veľké, aby sa dokázal udržať vo vzduchu aj s takým dlhým a mohutným chvostom. Na hlave má malý chochol červeného odtieňu. Oči sú veľké a zvyčajne modré. Zobák má dlhý a špicatý, no nie je žltý alebo oranžový ako mávajú ostatné vtáky ale naberá zlatistý odtieň. Namiesto nosu má len malé štrbinky v zobáku, ktorými prijíma kyslík a vylučuje spätne oxid uhličitý. Jeho dýchacie cesty sú rovnaké ako majú všetky vtáky, no odlišuje sa od nich aj tráviacou sústavou. Namiesto dvoch žalúdkov má len jeden- žľaznatý žalúdok- ako majú ostatné živočíchy. Nohy sú malé a prispôsobené na rýchle behanie a hrabanie. Operenie na nohách zasahuje až po konce- presne ako majú dravce. Krídla majú pevnú kostru, na ktorej je tenká vrstva svaloviny.

 

Legenda o fénixovi je známa už tisícky rokov. Fénix je ohnivo-červený vták, ktorý sa stal symbolom zdravia a lásky.

 

Legenda hovorí, že fénix mohol žiť 500-1000 rokov. Jedného dňa ešte pred našim letopočtom, keď slnko zachádzalo za hory, pozrelo sa dole a uvidelo veľkého vtáka s červenými perami. Slnku sa tak zapáčil, že hneď zavolalo Boha slnka. Boh slnka bol z neho tak očarený, že ho hneď požehnal a vyhlásil za nesmrteľného. Fénix bol celý naradostený, keď sa dozvedel, že je požehnaný a bude žiť naveky. Radoval sa a spieval. Avšak život naveky ho neurobil šťastného nadlho.

Muži, ženy a deti ho stále naháňali, pretože chceli získať aspoň jedno jeho nádherné pero. Unavený fénix sa vybral na východ, kde slnko vychádza. Fénix letel roky a roky až nakoniec sa dostal na ďalékú púšť, kde žiaden človek nežil. Našiel miesto, kde si mohol poletovať a smievať bez toho, aby ho ľudia naháňali.

Prešlo 5 storočí a fénix bol stále živý. Avšak nebolo už z neho mladé, živé vtáčatko, ale starec. Nemohol už lietať tak vysoko, ani bežať tak rýchlo. Spieval si stále dookola, slniečko, slniečko, urob ma znovu mladým. Slnko avšak neodpovedalo. So zúfalstvom sa fénix pobral do dvojho rodného mesta na juh. Keď že už bol starý, nevládal a tak cesta mu trvala veľmi dlho. Stále zastavoval napiť sa a zdriemnuť si.

Keď konečne sa fénix vrátil do rodného mesta na juh, pristál na vysokom palmovom strome. Na pravej strane stromu si postavil hniezdo z jeho voňavých pier. Vo svojom hniezdočku zniesol vajce a strážil ho ako oko v hlave. Naďalej pokračoval v spievaní: Slniečko, slniečko, urob ma znovu mladým. Tento krát slnka započulo jeho spev. Žiarilo na zem plnou silou. Každí človek, zviera, rastlina boli oslnené silou slnka. Len fénix sedel na najvyššom vrchu palmy na najvyššej hore a slnko ožarovalo jeho nádherné perá. Keďže to bolo najvyššie miesto k slnku, palma, hniezdo a fénix začali horieť. Z fénixa sa stala ohnivá guľa.

Po tom všetkom, keď sa situácia ustálila, palma a hniezdo ostali nedotknuté, ale fénix zmizol. Len popol so zlato-červeno-strieborným nádychom ostali v hniezde. Zrazu sa popol začal triasť a dvíhať k nebesiam. Liahol sa malý fénix. Chvíľu po chvíľke rástol až kým nedorástol do rovnakej veľkosti ako starý fénix. V rozbitom vajci ostal popol zo starého fénixa. Začal spievať peničku k bohu. Pesníčka sa niesla všetkými dolinami, potokmi, moriami do všetkých kútov sveta. Oblaky sa zoskupili, vietor začal fúkať a všetko živé vykuklo z príbytkov. Nový Fénix zlietol k nebesiam a za ním všetky ostatné vtáky všetkých druhov a veľkostí. Vtáci spievali: Ty si najväčši a najsilnejší zo všetkých vtákov, ty si náš kráľ. Fénix vzlietok k slnku spolu s vajcom naplnením popolom starého fénixa, ktorý si boh slnka odložil.

Číňania veria, že fénix stále žije na ďalekej púšti.